Dlho očakávaný Palestínsky Štát

Prezident Mahmoud Abbas poskytol pre New York Times jeho víziu o vzniku Palestínskeho štátu a my túto víziu ponúkame slovenskej odbornej a laickej verejnosti  v anglickom origináli, ako aj preklade do slovenčiny.

Pred 63-mi rokmi, bol 13 ročný palestínsky chlapec  s rodinou  donútení opustiť svoj dom v meste Safed v Galilei a utiecť do Sýrie. Vzal si so sebou prístrešok v podobe stanu, ktoré sa rozdávali utečencom, ktorí prišli z Palestíny. Napriek tomu, že so svojou rodinou mnoho desaťročí snívali o návrate do svojho domovu a vlasti, toto základné ľudské právo im nebolo umožnené. Príbeh tohto chlapca, je ako príbeh mnohých Palestínčanov, je to môj príbeh.
Tento mesiac, v ktorý si pripomíname ďalší rok nášho vyhnania z našej pôdy, ktorý nazývame Nakba, zostáva u Palestínskeho ľudu nádej. V septembri tohto roku chceme požiadať na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o uznanie Palestínskeho Štátu s hranicami z roku 1967 a prijatie nášho štátu ako plnoprávneho člena OSN.

Mnohí sa pýtajú na význam tohto uznania v dobe, keď izraelská okupácia stále trvá. Ďalší nás obvinili, že tým devalvujeme mierový proces a ohrozujeme ho. Napriek tomu veríme vo vysoké hodnoty, ktoré má vznik nášho štátu pre všetkých Palestínčanov - pre tých, ktorí žijú vo vlasti pod okupáciou, alebo v exile.
Je veľmi dôležité poznamenať, že pri poslednej príležitosti, keď  bol na palestínsku otázku sústredený záujem zo strany Valného zhromaždenia OSN, hlavnou otázkou bolo, či by sa mala naša vlasť rozdeliť na dva štáty. V novembri 1947 Valné zhromaždenie vydalo odporúčanie a odpovedalo na túto otázku kladne. Sionistické organizácie krátko nato začali vyhadzovať arabov zo svojich domov a vlasti, aby si zabezpečili prevažnú väčšinu pre židov v budúcom  Izraelskom štáte a následne arabské armády intervenovali. Nasledovalo mnoho vojen a deportácie Palestínčanov. Deti týchto palestínskych obyvateľov, ktoré boli vyhodené z vlasti, boli tie, ktoré boli minulú nedeľu (15. Mája) zastrelené, alebo zranené izraelskou okupačnou armádou, keď sa symbolicky snažili uplatniť svoje právo na návrat do domoviny svojich otcov a dedov.

Spojené štáty americké uznali Izraelský štát pár minút po vyhlásení vzniku štátu Izrael 14.Mája 1948, no na druhej strane sľub o vzniku Palestínskeho štátu sa doteraz nerealizoval.

Prijatie Palestíny do OSN vytvára cestu na internacionalizáciu tohto konfliktu ako právneho aktu a nie len politicky. A taktiež vytvára cestu pred nami, aby sme podali žaloby na Izrael pred inštitúciami OSN a ľudsko-právnymi organizáciami, ako aj Medzinárodný súdny dvor, ktorý sa vytvoril na základe príslušných zmlúv.

Nemali by ste pozerať na našu snahu o uznanie nášho štátu ako na špekuláciu alebo manéver, či politické divadlo. Mnoho z našich mužov a žien obetovalo svoje životy za vlasť, za slobodu, hrdosť a nezávislosť. Ideme do OSN, aby sme zaručili naše právo žiť v slobode na území, ktoré nám ostalo z historickej Palestíny a ktoré nepresahuje viac ako 20%. Rokovali sme 20 rokov s Izraelským štátom bez toho, aby sme dosiahli vznik nášho štátu. Palestínsky ľud nemôže čakať do nekonečna, a to v dobe, keď izraelské okupačné sily neustále posielajú nových osadníkov do okupovaného Západného brehu a príslušníkom nášho ľudu zakazujú prístup na väčšinu našej pôdy a sväté miesta vrátane Východného Jeruzalemu- hlavného mesta Palestíny. Všetky politické nátlaky a sľuby o odmene, ktoré vyvíjali Spojené štáty americké na Izrael neboli úspešné a neodvrátili izraelské osídlovacie aktivity.

Rokovanie zostáva našou prvou voľbou, ale vzhľadom na neúspech rokovaní, sa musíme obrátiť na Medzinárodné spoločenstvo o pomoc, aby sme zachránili poslednú ostávajúcu šancu v dosiahnutí mierového a spravodlivého ukončenia izraelsko-arabského konfliktu. Palestínska národná jednota je krokom v tomto smere. Na rozdiel od toho, čo vyhlasuje predseda vlády Izraelu Benjamin Netanyahua a čo očakávame že sa zopakuje počas jeho návštevy tento týždeň vo Washingtone, voľba nie je medzi palestínskou národnou jednotou  a mierom s Izraelom, voľba je medzi riešením dvoch štátov a osídlovaním a budovaním osád a ich rozšírením na našom území.

Napriek všetkým snahám, ktoré vynakladá Izrael, aby nám zabránil v dlho očakávanom členstve medzinárodného spoločenstva, my sme splnili všetky podmienky, ktoré nás kvalifikujú na vytvorenie nášho nezávislého štátu a ktoré sú obsiahnuté v Konvencii Montevideo z roku 1933, a ktorá určuje práva a povinnosti štátov. Rezidenční obyvatelia na našom území sú palestínsky ľudia, ktorým opakovane OSN uznala právo na sebaurčenie, a  medzinárodný súdny dvor vo verdikte z roku 2004 potvrdil toto právo. Taktiež medzinárodné spoločenstvo uznáva náš región ako región, ktorý sa nachádza za hranicou z roku 1967 a to napriek tomu, že je pod izraelskou okupáciou.

Vzhľadom na vyššie uvedené sme schopní nadviazať vzťahy s inými štátmi, máme veľvyslanectvá a diplomatické misie vo viac ako 100 štátoch sveta. Svetová banka a Medzinárodný menový fond ako aj Európska únia niekoľko krát poukázali na schopnosť našich inštitúcií a na našu pripravenosť vytvoriť nezávislý štát. Na dosiahnutie nášho cieľa ostane okupácia hlavnou prekážkou, ale ani to nám nezabráni v uznaní OSN nezávislého Palestínskeho Štátu. 
Palestínsky štát bude mierumilovným štátom, ktorý bude rešpektovať ľudské práva a demokraciu a zvrchovanosť zákonov a princípov, ktoré sú obsiahnuté v Charte OSN. Náš štát bude pripravený ihneď ako sa staneme členmi OSN na rokovaní o všetkých podstatných otázkach konfliktu medzi nami a Izraelom. Z týchto otázok, na ktoré sa chceme sústrediť počas rokovaní, v záujme dosiahnutia spravodlivého riešenia je pre nás kľúčová otázka utečencov a to v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z roku 1948, č.194.

Palestínsky štát bude rokovať z pozície člena OSN, ktorého územia sú pod vojenskou okupáciou cudzieho štátu a nie z pozície porazeného národa, ktorý je ochotný prijať hociktoré podmienky, ktoré mu budú vnútené.

Vyzývame priateľské a mierumilovné štáty, aby sa pripojili k našim snahám v dosiahnutí našich národných ambícií a to tým, že uznajú Palestínsky štát z roku 1967 a podporia naše členstvo v OSN. Nebude žiadna perspektíva pre nádej a dôstojnosť pre náš národ, pokiaľ medzinárodné spoločenstvo nesplní svoj sľub, ktorý nám dal pre šiestimi desaťročiami, a kým nám nezaručí spravodlivé riešenie otázky palestínskych utečencov.