Argumenty do diskusie  ohľadom  septembrového  záväzku.

Obrátiť sa na Valné zhromaždenie OSN so žiadosťou o plnoprávne členstvo štátu Palestína je jedným z práv palestínskeho ľudu, a zároveň uplatnením princípu práva na sebaurčenie.

Prijatie štátu Palestína za člena VZ OSN je povinnosťou členských štátov, ktoré meškajú s týmto aktom 64 rokov, a to od prijatia Rezolúcie o rozdelení Palestíny č. 181 z roku 1947.

Obrátiť sa na OSN nie je jednostranným aktom, ale spoločným krokom, na ktorom sa zúčastňuje celé medzinárodné spoločenstvo, a môže sa na ňom zúčastniť aj USA, ba aj Izrael, ak budú chcieť.

Obrátiť sa na VZ OSN neznamená odmietnutie rokovania, naopak, tento akt napraví proces rokovania a posúva ho, lebo donúti druhú stranu k vážnejšiemu prístupu k rokovaniam.

Pokračujúce osídľovanie a jeho zrýchlenie, a k tomu zmrazenie rokovaní, ktorým chýbala serióznosť z izraelskej strany, sú hlavným dôvodom, prečo sa Palestínčania rozhodli obrátiť sa na OSN. Táto voľba je legálna, zákonná, civilizovaná a politická.

Prijatie štátu Palestína za člena VZ OSN posilňuje bezpečnosť a mier nielen na Blízkom Východe, ale na celom svete.

Okupácia je hlavnou prekážkou ekonomického a kultúrneho vývoja Palestíny a zabraňuje jej dlohotrvajúcemu a všeobecnému rozvoju.

Prijatie štátu Palestína za člena OSN dáva medzinárodnému spoločenstvu dôveryhodnosť, najmä tým štátom, ktoré zdvihnú ruky za prijatie Palestíny ako nového člena medzinárodnej rodiny.

Hlasovať proti alebo zdržať sa pozitívneho hlasovania sa odzrkadľuje negatívne na pohľad arabského ľudu, ako aj iných národov na štáty, ktoré sa uchyľujú k tomuto spôsobu hlasovania.

Hlasovať proti, alebo zdržať sa pozitívneho hlasovania oslabuje dôveryhodnosť štátov, ktoré sa uchyľujú k tomuto spôsobu hlasovania, ako aj poškodzuje pravdovravnosť ich rétoriky o ľudských právach.

Prijatie štátu Palestína za člena VZ OSN je nápravou starej politickej chyby, ako aj šesť desaťročí pokračujúcej historickej krivdy.

Palestína plní všetky 4 predpoklady, ktoré určuje MONTEVIDEO dohoda o vzniku štátov, a to jest: konkrétne teritórium (v našom prípade je to západný breh Jordánu vrátane východného Jeruzalema a pásmo Gazy), kontinuálna rezidencia konkrétneho národa na tomto teritóriu (palestínsky národ nikdy neopustil túto krajinu, ktorá sa volala Palestína a navždy bude niesť názov Palestína), tretí predpoklad je existencia štátnych inštitúcií, ktoré budú schopné  spravovať  krajinu  (správy  medzinárodných  organizácií  potvrdzujú

inštitucionálnu pripravenosť Palestíny), palestínske národné inštitúcie boli budované a financované pod patronátom medzinárodných organizácií, ako Svetová banka a Európska únia, ktoré opakovane potvrdili túto pripravenosť, posledný predpoklad je schopnosť tohto štátu nadviazať medzinárodné diplomatické vzťahy s vonkajším svetom (Palestína má diplomatické vzťahy s viac ako 120 štátmi sveta, a po jej prijatí za plnoprávneho člena Valného zhromaždenia sa tento počet pravdepodobne rapídne zvýši).

Schopnosť Palestíny zaručiť bezpečnosť: Palestínske bezpečnostné zložky prešli komplexnou reorganizáciou, a to pod priamym dohľadom amerických dôstojníkov. Palestínska národná autorita dokázala svoju schopnosť zaistiť bezpečnosť pre obyvateľov, ako aj stabilitu v oblastiach, ktoré má pod kontrolou, a zároveň splnila všetky bezpečnostné záväzky, ktoré na seba zobrala.

Okupácia je hlavnou príčinou bezpečnostnej destabilizácie a jej ukončenie je kľúčom k nastoleniu bezpečnosti pre všetkých obyvateľov v regiónoch.

Niet bezpečnosti pre okupanta v tieni pokračujúcej okupácie.

Palestínčania opakovane deklarovali, že nie sú proti medzinárodnému dozoru nad bezpečnosťou, a to spôsobom, ktorý zaručí bezpečnosť Palestíny, ako aj Izraela zároveň.