IZRAEL VEDIE JALOVÉ ROKOVANIA 

      Takzvané  nepriame rokovania, ktoré sa začali v prvom májovom týždni medzi palestínskou a izraelskou stranou, sprostredkovane americkým splnomocnencom senátorom Georgom Mitchellom, mali ťažký pôrod. Palestínčania, ktorí pred takmer 17-timi mesiacmi prestali s izraelskou stranou rokovať na protest proti izraelskej agresii voči Gaze. Po izraelských voľbách, ktoré vyhrali protimierové sily v Izraeli, nebolo o čom rokovať. Netanjahuovo – Liebermanova koalícia jednoznačne vyhlasuje, že je za pokračovanie osídľovacej politiky na Západnom brehu Jordánu a za judaizáciu Jeruzalema a odmieta odovzdať Palestínčanom kontrolu nad svojou hranicou s Jordánskom. Zároveň odmieta rokovať o riešení otázky palestínskych utečencov a ich návrate domov a k tomu dodá ďalšiu požiadavku, aby Palestínčania uznali židovský charakter izraelského štátu, čo v konečnom dôsledku pochová právo Palestínčanov na návrat a diskriminuje 1 200 tisíc Palestínčanov, ktorí žijú v samotnom Izraeli. Tieto izraelské požiadavky nielenže sú v rozpore s medzinárodným právom a palestínskymi právami, ale sú v rozpore so samotným mierovým procesom a so záväzkami vyplývajúcimi z cestovnej mapy. Cestovná mapa je v podstate vízia bývalého amerického prezidenta Georga Busha, ktorý prijal Kvarteto ako svoje (USA, EÚ, Rusko a OSN). Prvý bod cestovnej mapy hovorí o tom, že Palestínčania musia bojovať proti terorizmu a Izrael musí zastaviť osídľovanie. Pod vedením amerického generála Keitha Daytona – pre slovenského čitateľa je známy z Balkánu a pre latinoamerického občana je známy z Haiti – palestínske bezpečnostné zložky prešli veľkou reformou aby vyhovovali izraelsko-americkým požiadavkám. A faktom je, že dokázali splniť záväzky Palestínčanov vyplývajúce z cestovnej mapy. Samovraždené útoky v Izraeli sú už minulosťou a žiadne výrazné násilné aktivity na západnom brehu sa neevidujú, dokonca aj samotní izraelskí generáli priznávajú tento fakt. Na druhej strane Izrael nielenže nerešpektuje svoje záväzky a nezastaví osídľovanie, ale naopak budovanie osád na západnom brehu a okolo Jeruzalema pokračuje vo vysokom tempe. Ba nielen tam, ale aj v srdci Jeruzalema, v jeho východnej okupovanej časti. V tej časti,  ktorú plánujú Palestínčania vyhlásiť za svoje hlavné mesto. Pod falošnými zámienkami ako napr. chýbajúce stavebné povolenie ničia arabské domy a namiesto nich stavajú židovské. Domy len pre Židov. Už vyše 40 rokov robia vykopávky pod moslimskými svätyňami aby našli dôkaz na prítomnosť chrámu v záujme zničenia islamskej prítomnosti v meste a obnovenia tzv. tretieho chrámu. Dokonca fundamentalisti koncom minulého týždňa premietali videá, v ktorých ukazujú ako izraelské lietadlá bombardujú mešitu Al Aksá v Jeruzaleme. V otázke Jeruzalema najvyšší predstavitelia izraelského štátu dokázali veľkú schopnosť provokácie nielen voči Arabom, ale aj voči svojim najvernejším spojencom, a t.j. Spojené štáty americké. Napríklad v októbri m.r. pár hodín predtým ako začala návšteva ministerky USA Hilary Clintonovej v Jeruzaleme, zničili dva arabské domy vo východnom Jeruzaleme. A v marci t.r. počas návštevy amerického viceprezidenta Johna Bidena v Izraeli vyhlásili začatie budovania 1 600 bytových jednotiek vo Svätom meste. Tieto provokatívne aktivity podkopavávajú americkú autoritu a dôveryhodnosť. Ale izraelským arogantom to nevadí.  

      Táto izraelská politika bola dôvodom prečo palestínsky prezident Mahmúd Abbás odmietol rokovať s izraelskou stranou kým nebude rešpektovať svoje záväzky vyplývajúce z cestovnej mapy a memorandom z Annapolisu. To sú záväzky, ktoré na Izrael kladie medzinárodné spoločenstvo. To nie sú podmienky Palestínčanov. Americký prezident Barack Obama ihneď po svojom nástupe deklaroval, že bude robiť všetko pre to, aby bol vytvorený palestínsky štát. Dokonca dnešná americká administratíva považuje vznik nezávislého a životaschopného Palestínskeho štátu za americký záujem. A tak robili a robia veľa v záujme toho aby tieto rokovania vôbec začali. Skúsený senátor Mitchell, ktorý sprostredkoval mier v Írsku, bol vymenovaný za splnomocnenca amerického prezidenta pre Blízky východ, absolvoval desiatky ba aj stovky stretnutí a rokovaní medzi priamymi a nepriamymi zainteresovanými stranami konfliktu. Palestínčania odmietli rokovať pokiaľ osídľovanie bude pokračovať, a Izraelčania nechcú zastaviť osídľovanie. Tak senátor Mitchell prišiel s návrhom aby rokovania prebehli írskym spôsobom. Spôsob, ktorý nazval (proximity talks), čo znamená, že on osobne alebo niekto z jeho tímu ním poverený bude rokovať s izraelskou stranou a následne to bude tlmočiť palestínskej strane. To isté bude robiť v opačnom garde. Aby Palestínčania súhlasili s týmto spôsobom Američania museli šalamúnsky vyhlásiť, že počas týchto rokovaní žiadna zo zúčastnených strán nebude provokovať tú druhú. A takto Izrael nemusel oficiálne vyhlásiť, že zastaví osídľovanie a Palestínčania to pochopili, že Izrael toto osídľovanie zastaví, veď osídľovanie je najvyššia provokácia. Tento spôsob rokovania podľa palestínskeho vyjednávača Dr. Saeb Erikata má jednu veľkú výhodu a t.j., že Američania budú svedkami toho kto je prekážkou nastolenia mieru a spoznajú izraelské stanoviská v praxi. Izraelská strana, ktorá de facto potrebuje rokovanie viac ako soľ, lebo je to spôsob ako sa vyhnúť izolácii na medzinárodnej scéne. Je to PR agenda Netanjahuovej vlády. Cez nich vytvára dojem, že chce mier. Ale ako slovenské príslovie hovorí – víno kážu, vodu pijú. Netanjahu ihneď dal podmienku, že rokovania najprv majú byť o bezpečnostných otázkach a o vode. Palestínčania chcú aby rokovania boli o hraniciach. Izraelská požiadavka je nastolená na získanie času lebo v bezpečnostných otázkach môžu rokovať donekonečna aj keď v podstate Palestínčania v tomto problém nemajú, lebo ako sme už uviedli, bezpečnostná situácia je veľmi pozitívna v prospech Izraela. Dokonca Palestínčania majú záujem aby v Palestíne boli prítomné jednotky tretej strany, napr. NATO pod vedením amerických síl, ktoré by kontrolovali bezpečnostné otázky. To sú priatelia Izraela a jeho spojenci. Ale zdá sa, že izraelská strana chce z bezpečnostného problému, ktorý sa dá riešiť technicky urobiť politický, ktorý sa nedá riešiť. V otázke vody Izrael chce mať kontrolu nad palestínskymi vodnými zdrojmi, ba chce z nich čerpať a kradnúť, s čím Palestínčania nemôžu v žiadnom prípade súhlasiť. A takto v konečnom dôsledku Netanjahu môže hodiť vinu za neúspech rokovaní na Palestínčanov. Palestínska strana chce rokovať o hraniciach Palestínskeho štátu aby bolo jasné o čom je reč. Na ktorom území má vzniknúť Palestínsky štát. Princípy mierového procesu, ktorý začal v Madride v roku 1991 na základe iniciatívy Georga Busha st., ako aj proces z Osla a cestovná mapa sú postavené na Rezolúciách BR OSN 242, 338 a 1515 ako aj ďalších, ktoré hovoria o odchode izraelských vojsk z územia, ktoré boli okupované 6. júna 1967. Verdikt Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom rasistického múru, ktorý buduje Izrael na palestínskych územiach, určí toto územie ako Západný breh Jordánu, pásmo Gazy a východný Jeruzalem. Na tomto území, ktoré tvorí len 22 percent rozlohy historickej Palestíny, a je to menej ako 50 percent územia, ktoré prináleží Palestínčanom podľa Rezolúcie VZ OSN č. 181 z roku 1947. Izraelská vláda  chce si ponechať celý Jeruzalem a osady okolo neho ako aj chce mať pod kontrolou hranice budúceho Palestínskeho štátu s Jordánskom a pásmo, ktoré tvorí viac ako 20 percent západného brehu. De facto dnes izraelská armáda kontroluje 60 percent západného brehu. Vojensky ako aj civilne. Definovať hranice štátu by vyriešilo mnoho problémov Palestínčanov. Palestínčania tým automaticky vyriešia problémy židovských ilegálnych osád ako aj východného Jeruzalema. Pritom sú veľmi pružní a sú ochotní vymeniť časť územia v rozsahu cca 5 percent, aby mohol Izrael si ponechať kontrolu nad niektorými osadami a v otázke Jeruzalema kontrolu nad židovskými štvrťami. Čo sa týka hranice s Jordánskom je to nezmysel. Palestínsky štát má byť suverénny a zvrchovaný nad všetkými svojimi územiami a hranicami. 

      Vzhľadom na radikálny charakter izraelskej koalície a radikalizáciu v izraelskej spoločnosti, a provokatívne aktivity izraelských predstaviteľov začínajúc predsedom vlády a pokračujúc ministrom zahraničných vecí, nekončiac primátorom mesta Jeruzalem a poslancov pravicovo-ortodoxných strán, ktorí ani sekundu neprestali vyhlasovať, že jednotný Jeruzalem je ich hlavným mestom, a jeho judaizácia neprestane a nezastavia osídľovanie palestínskych území, tak nepredpokladáme úspešné zavŕšenie týchto rokovaní. Aj preto palestínsky prezident žiada amerického prezidenta aby vyhlásil, že ak tieto rokovania nebudú úspešné tak predloží svoj plán vzniku Palestínskeho štátu a prinúti stranu, ktorá ho nebude rešpektovať, aby ho akceptovala. Dovtedy Palestínčania a Izraelčania, Blízky východ a svet budú rukojemníkmi ortodoxných nálad fundamentalistov na izraelskej strane.  

Souheil Ghannam