PALESTÍNA:
História a civilizácia
V 19. storočí sa zintenzívnili archeologické výpravy v Palestíne. Do krajiny prišlo mnoho vedeckých a archeologických misií, aby skúmali (Svätú zem). Podobné výpravy sporadicky navštívili túto zem v rôznych storočiach. Ale v danom storočí vehementne sa zintenzívnili. Väčšina z nich použila rovnaký spôsob skúmania a takmer mali totožný cieľ.
Tie výpravy vydávali svedectvá vo forme rôznych publikácií, ktoré obsahovali mnoho nových informácií o Palestíne. Samozrejme, fotografie a kresby boli súčasťou týchto svedectiev. Žiaľ, väčšina používala terminológiu Starého zákona a znelo to tak, ako keby cieľom týchto výprav bolo potvrdiť to, čo znelo v Starom zákone. A to v službách politických cieľov týchto výprav.
Bezpochyby, že tieto výpravy sa podieľali na tvorbe západného myslenia a chybného zdania, že Palestína je židovským právom. A zároveň sa snažili potlačiť alebo poškodiť ľudovú palestínsku prítomnosť. To, čo pomohlo sionistickému hnutiu v jeho hlavnom hesle: „Územie (to znamená Palestína) bez národa, pre národ (znamená Židia) bez územia.
Ale chválabohu, že tieto kresby, ktoré boli súčasťou týchto publikácií, a musíme to zdôrazniť, že niektoré z nich boli prekrásne až nádherné, nesú v sebe obsah, ktorý neguje ciele, ktoré chceli dosiahnuť tie inštitúcie, ktoré financovali a poslali výpravy a vydávali im ich publikácie. Tie kresby zaujímavým spôsobom odzrkadľujú živý život palestínskeho národa na území arabskej Palestíny.
Palestínsky ľud je výsledkom veľmi dlhej ľudskej prítomnosti na palestínskom území. Okrem objavov, ktoré potvrdzujú prítomnosť života na tomto kuse zeme v starej kamennej dobe, ďalšie objavy z Jericha a Žazer a Meždu dokazujú prítomnosť človeka, ktorý ešte viac ako päťtisíc rokov žil na tomto území a tvoril hodnoty.
Pred viac ako štyritisícpäťsto rokmi smerovala najvyššia vlna emigrácie z Arabského polostrova do Al Šámu (terajšia Sýria). Kanaanejci obývali oblasť Palestíny, ktorá sa nazývala územie Kanaana. Zakladali miestny život, ktorého špecifiká veľmi dlho ovplyvnili palestínske dejiny.
Palestína, ktorá bola veľmi dôležitá z náboženského, ekonomického a politického hľadiska, bola terčom mnohých invázií a vojen. Jedna z nich bola hebrejská invázia, ktorá bola úspešná vo vytvorení hebrejského kráľovstva na časti Palestíny od roku 1020 do roku 923 p.n.l. Kráľovstvo, ktoré následne bolo rozdelené na dve časti - kráľovstvo Izraela a kráľovstvo Jahuda.
„Nie je tajomstvom, že kanaanské mestá mali starú civilizáciu, ktorá sa tvorila minimálne tisíc a päťsto rokov pred Hebrejcami. Ich domy boli veľmi dobre budované, obsahovali všetky spôsoby pohodlia a vtedajšieho luxusu, mali vládu, priemysel, obchod a poznania, písania a náboženstvo. Civilizácie, ktoré ukradli primitívne hebrejské od Kanaanejcov“. Autor tohto citátu je známy orientalista – archeológ Jims Henry a tento citát je z jeho knihy Dávne doby.
V roku 722 p.n.l. ašuristi zničili kráľovstvo Izraela a babylisti zničili kráľovstvo Jahúda v roku 586 p.n.l. A po nich prišli doby Peržanov, Rimanov a byzantistov. A potom prišla veľká arabská vlna s islamom, a to v roku 636 p.n.l. Táto vlna, ktorá bola veľmi dôležitá v rozhodovaní o budúcnosti Palestíny, lebo navždy potvrdila jej arabský charakter. Palestínska identita bola kryštalizovaná a odvtedy na viac ako trinásť storočí, Palestína kontinuálne poznala stabilný život. A to napriek invázii križiakov a vláde Osmanistov. Život všestranne sa rozvíjal v ekonomike, vo vede a architektúre.
Palestínsky ľud, ktorý sa časom kryštalizoval, je z rodu pôvodných semitských obyvateľov, ktorí prišli z Arabského polostrova. A niektorí Palestínčania pochádzajú z tých, ktorí prišli z ostrovov Egejského mora ako ostrov Krét, a to v roku 1200 p.n.l. A zo zbytkov hebrejistov, ktorí preferovali život v Palestíne.
Je to národ, ktorý kontinuálne žije na tomto území tisíce rokov, a to napriek všetkým inváziám a vojnám. Napriek tragédiám žije na území Palestíny, obrába svoju zem, zveľaďuje ju a podieľa sa na tvorbe ľudskej civilizácie.
Palestína nikdy nebola zem bez ľudu a jej zem nikdy nebola zem bez rastlín, to je vlasť, na ktorej ležia najstaršie mestá sveta, a jej ruiny sú tie najkrajšie, a jej svätine sú tie najsvätejšie.