P R E J A V 

Vážený  pán minister ... priatelia.

      Ďakujem vám, že sa zúčastňujete na tomto Palestínskom dni, na tomto dni solidárity... Prišli ste, lebo spolu s nami veríte, že na tejto zemi je pre čo žiť. V novembri pred dvadsiatimi rokmi Palestínska národná rada  ako najvyšší orgán Organizácie pre oslobodenie Palestíny, jediná legálna reprezentantka palestínskeho ľudu, prijala Dokument nezávislosti. Cieľom bolo budovanie demokratického nezávislého Palestínskeho štátu na územiach, ktoré okupoval Izrael v júni 1967. Štát, ktorý bude susediť s Izraelom. Náš ľud viedol dlhý politický boj, boj, ktorý začal tiež v novembri. Ale v inom roku. V roku 1917. Keď minister zahraničných vecí Veľkej Británie Alfred Balfour prisľúbil sionistickému hnutiu štát pre Židov v Palestíne. Bolo to počas prvej svetovej vojny. Nasilu sme boli vyhodení z našich domov a na našom mieste sa úsídlili iní ľudia. Cudzí ľudia, ktorí prišli z rôznych kútov sveta. Bolo to pred druhou svetovou vojnou... Keď druhá svetová vojna končila, zistili sme, že mandátna vláda so sionistickými organizáciami založila Izraelský štát.

      Náš  ľud, ktorý vie, že na tejto zemi je pre čo žiť, nezúfal... znova sme vytvorili našu národnú  identitu... Vytvorili sme ju z ruín viac ako päťsto palestínskych dedín, ktoré boli zničené, aby vznikol Izraelský štát... Vytvorili sme ju z vôle viac ako milióna utečencov, ktorí boli vyhodení zo svojich domov. Sionistické teroristické organizácie spáchali na nich nevídaný teror a zobrali im  životy a majetky a museli odísť do cudzích štátov.

      Vtedy sa vytvoril, žiaľ, až dovtedy nevídaný a dodnes neprijateľný  stav: My, Palestínčania, sme jediný národ na svete, ktorý žije pod okupáciou. Chvalabohu, nezostali sme opustení. Mali sme a máme priateľov, ktorí nás podporujú a stoja za nami. Národy, ktoré veria, že politika múrov a get nie je večná. Národy, ktoré sú presvedčené, že politika apartheidu a kantonov raz skončí.  Národy, ktoré v jednom novembri rozhodli, že deň rozdelenia Palestíny je dňom solidarity s palestínskym ľudom.

      Aj my, Palestínčania,  ako mnoho iných národov na svete dôverujeme v právo a medzinárodnú legitimitu. Pred tridsiatimi rokmi stál náš vodca  Abu Ammár na pôde Organizácie spojených národov a žiadal pre svoj národ spravodlivý mier. Žiadal právo na slušný život, ktoré majú všetci ostatní. Žiadal právo na voľný pohyb bez strachu a vojenských barikád. Žiadal nádej v lepší zajtrajšok... a v tomto kontexte obeť podpísala s katom dokument o nastolení mieru. Verila v mier a nie v kapituláciu. V mier statočných.  Žiaľ, nepriatelia mieru zabili partnera mieru na druhej strane. Zabili Ishaka Rabina a  Arafat zostal sám... Desať rokov neúnavne rokoval, inicioval a nevzdával sa... Žiaľ, nepriateľ mieru sa toho nevzdal. Pokračoval v konfiškovaní pôdy a v budovaní osád. Zničil tisíce domov, pálil mnoho stromov a postavil viac a viac barikád a múrov. Tí istí, ktorí zabili Rabína, zabili Abu Ammára. Myslíte, že osud týchto dvoch postihne aj Mahmúda Abbása?  Bolo to tiež v novembri...

      A keď veríme, že na tejto zemi je pre čo žiť, ostali sme.  Postavili sme to, čo oni zničili. Znova a znova. Keď nás obkľúčili, vzdorovali sme, a keď sme vzdorovali a vzdorovali prišiel juhoafrický rodák Goldstoen, ktorý najlepšie vie, čo to znamená štátny teror. A čo znamená žiť v kantónoch. Jeho svedomie bolo silnejšie ako ich zbrane a jeho správa je jednoznačná a na strane tejto správy je drvivá väčšina národov sveta. Národy, ktoré veľmi dobre vedia čo znamená sloboda, lebo poznali okupáciu. Národy, ktoré v minulosti stáli za národom juhoafrickým. Národy, ktoré zvíťazili v boji proti apartheidu, národy, ktoré nedovolia, aby niekto bol nad zákonom a medzinárodnou legitimitou.

      Na tejto zemi je naozaj pre čo žiť. 

      Spravodlivý  mier znamená bezpečnosť pre všetkých. Štát, v ktorom budeme žiť, má mať medzinárodne uznané hranice v súlade s  rozhodnutiami medzinárodnej legitimity. Chceme obnoviť nádej v ľudstvo. V záujme toho predseda palestínskej vlády Dr. Fajád vypracoval plán budovania štátu a jeho inštitúcií. Tento plán získal širokú podporu nielen na domácej pôde ale aj na medzinárodnej.

Chceme mier. Ale mier pre všetkých. Nie iba pre „vyvolených“.

Abu Ammár raz povedal, a dnes to hovoríme všetci:

.... nedovoľte olivovej ratolesti padnúť z našich rúk.  

Ďakujem, ostaňte s nami.

Fotogalériu z recepcie si môžete pozrieť ....