AL-QUDS – JERUZALEM



Najznámejšie arabské mesto od najstarších čias, mesto málo mnohých názvov.

Arabské mesto Al-Quds – Jeruzalem – je staré viac ako 35 storočí. Jadro mesta bolo postavené na vrchole hory, ktorá je súčasťou hory Al-Quds, ktoré sú považované ako chrbtica palestínskych území. Al-Quds je veľmi dôležitý zemepisný bod lebo tým, že sa nachádza medzi vrchmi Al-Quds a Al Khalil – Hebron – vytvorí líniu rozdelenia zdroja vody medzi riekou Jordán z východu a Stredozemným morom zo západu, a tým ľahko prepojí všetky svetostrany. Al-Quds je neďaleko od Mŕtveho mora - len 22 kilometrov a 52 kilometrov od Stredozemného mora. Spojuje ho s Ammánom cesta dlhá 88 kilometrov a s Damaškom 290 kilometrov, s Bejrútom 388 kilometrov a s Káhirou 528 kilometrov. A existuje železničná trať, ktorá spája Al-Quds – Jeruzalem – s Jaffou.




Al-Quds – Jeruzalem – v histórii


Al-Quds to je to mesto, ktoré je sväté pre tri monotonické náboženstvá: Židia, kresťania a moslimovia. Pre nich je to zdroj duchovného obohacovania sa.

Častá zmena názvu mesta je dôkazom príchodu a odchodu mnohých národov a rás:


  1. Názov mesta: najstarší názov mesta je (Orošalm) podľa (Boha Šalma), to je boh mieru u Kanaanejcov. V starých egyptských rukopisoch, ktoré sú známe pod názvom Texty prekliatia z 19. a 18. storočia pred naším letopočtom, mesto bolo uvádzané pod názvom Oršalem. A v Starom zákone slovo Oršalem, ktoré sa vyslovuje v hebrejčine Jerošalajm viac ako 680 krát, a toto slovo vychádza z kanaanského názvu. Starý zákon tiež nazýva toto mesto inými názvami ako napr. (Šalim), alebo (mesto Boha) alebo (mesto Al-Quds) alebo (mesto spravodlivosti) a (mesto mieru), a niekedy je to spomenuté ako (Jabús) alebo (mesto Jabúsu).

  2. Jabús: Al-Quds bol nazývaný Jabús podľa rodu Jabúsov, ktorí pochádzajú zo starých arabských kmeňov z Arabského poloostrova. To sú pôvodní obyvatelia Al-Quds, ktorí prišli z Arabského poloostrova spolu s kmeňmi Kanaanejcov cca v roku 2500 p.n.l. Obsadili vrchy nad Starým mestom. Postavili hrad na juhovýchodnú stranu a dodnes je známy ako hrad Jabús, ktorý je považovaný ako najstaršia stavba v meste. Okolo neho boli postavené múry a rozhladňa, a to je v záujme lepšej obrany mesta pred inváziami Hebrejcov a Egypťanov. Tento hrad časom sa stal známym pod názvom hrad Sion, a aj hora sa stala známa pod názvom hora Sion. To, že jabusisti si vybrali toto miesto ako miesto ich hradu bolo logické, lebo táto oblasť je bohatá na zdroj vody. Na východ od hradu sa nachádza prameň vody, ktorý je známy ako (Prameň Panny). Jabusisti prekopali tunel pod horou, aby preniesli tú vodu do vnútra hradu.

Hrad ostal takmer tri storočia v rukách Jabúsistov, lebo ostatní ho nemohli obsadiť kým nevládol kráľ David, ktorý povedal svojim, že kto obsadí hrad, bude veliteľom. A tak hrad bol obsadený Židmi.

  1. Príchod Židov do Jeruzalema: Židia obsadili mesto za éry vládnutia Davida, ktorí z Oršalima urobili hlavné mesto a nazvali hrad ako (Davidovo mesto). Väčšina obyvateľov mesta boli vtedy z radov Jabusistov, Kanaanistov, Amoristov a Palestínčania. Mesto rozkvitlo v ére jeho nástupcu Suleimana.



  1. Éra Peržanov: židovská nadvláda nad Oršalimom trvala od éry Davida cca od roku tisíc p.n.l., kým ho neobsadil Napochad Nasar v roku 586 p.n.l. Zničil mesto a vyhodil obyvateľov mesta do Babylonu. To, čo historicky sa nazýva ako Babylonská pohroma. V roku 538 p.n.l. perzský kráľ Korš dovolil židovským zajatcom návrat do Oršalima.

  2. Alexander Macedónsky: obsadil mesto v roku 332 p.n.l. Kráľ Antiochos IV. cca v roku 165 p.n.l. nútil Židov prijať grécke náboženstvo, čo malo za následok ľudové povstanie známe ako Povstanie makabistov, ktoré bolo úspešné a Židia získali nezávislosť v Jeruzaleme až od roku 135 p.n.l. do roku 76.

  3. Rimania: po určitej dobe chaosu Rimania obsadili Sýriu a Palestínu. A rímsky veliteľ Bombi obsadil Oršalim v roku 63 p.n.l. Dovolil Židom určitú autónomiu a v roku 37 p.n.l. vymenoval Herodes, ktorý konvertoval do židovského náboženstva kráľa Galilia a územie Židov. Vládol v mene Rimanov až do roku 4 n.l.

V ére Nirona Židia povstali proti Rimanom a tak veliteľ Titos v roku 70 obsadil Oršalim a potrestal Židov. V roku 132 Židia povstali znova pod vedením Parkochba a tak v roku 135 cisár Hadrianos potlačil povstanie a zničil Oršalim a namiesto neho postavil rimanskú osadu, kde zakázal Židom vstup do nej. Osada bola známa pod názvom Aelia Capitolina a keď cisár Castantin prijal kresťanstvo za svoje náboženstvo, vrátil mestu názov Oršalim a jeho matka Hilana postavila v meste mnoho kostolov. Ale zdá sa, že ľudia dlho používali rimanský názov mesta Aelia.

  1. Príchod Arabov: mesto (Dom Almakdisu), svätý dom pre moslimov od samotného začiatku islamu malo veľký význam. Niekoľkokrát je spomenutý vo Svätej knihe moslimov – v Koráne, tak isto prorok Mohamed ho spomenul. Z tohto mesta prorok Mohamed rozprával s Alahom. Po porážke Rimanov pri Aljarmúk cesta do mesta bola otvorená. Moslimský veliteľ Abu Obajdá Ben Alžaráh požiadal chalífa, aby prišiel do mesta, lebo jeho obyvatelia chcú mu ho osobne odovzdať. Chalífa Omar prišiel do mesta v roku 636 n.l. a sľúbil obyvateľom mesta, že ak sa vzdajú, môžu sa zachrániť, a nikto sa nedotkne ani ich majetku, ani ich kostolov a vyhovel ich požiadavke, že Židia zostanú mimo mesta. Omar ubezpečil obyvateľov, že bude rešpektovať ich vierovyznanie a za ochranu majú zaplatiť daň. Odmietol sa modliť v kostole, aby nebol precedens, ktorý môže byť zneužitý. Postavil mešitu, ktorá nesie jeho meno. A odvtedy arabský prvok v meste začal sa objavovať čím viac a mesto začalo mať svoju arabskú tvár. Islamsko-arabské vládnutie v meste bolo charakterizované ako nábožensky tolerantné, lebo vtedy kresťania si zachovali svoje kostoly a slobodne mohli vykonávať svoje obrady.