ŽIVOTASCHOPNÝ PALESTÍNSKY ŠTÁT?
Vlády prichádzajú a odchádzajú, deje sa to všade v demokratických štátoch. Deje sa to aj v USA a Izraeli. V demokratických štátoch každá nová vláda berie na seba zahraničné záväzky svojich predchodkýň. V Spojených štátoch amerických a v Izraeli toto pravidlo je vynechané. Záväzky, ktoré dáva jedna vláda voči Palestínčanom neplatí pre tú druhú. Dokonca v prípade terajšej administratívy USA záväzky, ktoré si zobrali pred časom na seba, dnes neplatia. Reč je o židovských osadách na okupovaných územiach Palestíny. Každý pozorovateľ tejto otázky počul priamo z úst najvyšších predstaviteľov americkej administratívy (Obama, Clintonová a Mitchel), že Izrael musí zastaviť osídľovanie na palestínskych okupovaných územiach. 30. októbra už neplatí to, čo platilo donedávna. Pani Clintonová na to zabudla a 1. novembra verejne a bez hanby deklarovala svoju podporu osídľovacej politike izraelskej vlády. Žiada, aby Palestínčania pokračovali v rokovaniach bez toho, aby Izraelčania splnili svoje záväzky vyplývajúce z cestovnej mapy, a to jest zastavenie osídľovania.
Všetky izraelské vlády robia to isté. Pokračujú v budovaní židovských osád na okupovaných územiach Palestíny. Táto mapa zobrazuje ako to má vyzerať. Je to skutočne ako švajčiarsky syr. A to si položme zásadnú otázku – ako môže vzniknúť nezávislý a životaschopný Palestínsky štát medzi tými ilegálnymi židovskými osadami?
OSÍDĽOVACIA STRATÉGIA
Územie bez národa pre národ bez územia. Veľká lož, ktorú šírilo sionistické hnutie vo svete
o Palestíne ako o neobývanej krajine, aby to slúžilo hlavným cieľom sionistov, a to je kolonizácia celej Palestíny cez vyhodenie obyvateľov z vlasti a okrádania ich pôdy. Do roku 1948 - to znamená do dňa vzniku Izraela, Židia vlastnili v Palestíne zhruba 7 % pôdy. Zvyšok pôdy bolo buď súkromné vlastníctvo alebo cirkevné - islamsko-kresťanské - aj verejné. V záujme geografických a demografických zmien bolo potrebné uplatniť surovú politiku transferu ľudí a skonfiškovanie pôdy. Po izraelskej okupácii zvyšku Palestíny - 4. júna 1967 - túto politiku protiprávne uplatnili na okupovaných územiach Palestíny, t.j. pásma Gazy, západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema. Sedemdesiate roky boli len začiatkom tohoto procesu. A izraelské vlády - všetky bez výnimiek, aj tie, ktoré hovorili o mieri - pokračovali v tomto procese na základe vopred určeného plánu. Plánu kolonizácie a osídľovania západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema. O týchto projektoch vyšla v roku 1984 publikácia pod názvom „THE WEST BANK DATA PROJECT A SURVEY OF ISRAEL´S POLICIES“, ktorá vyšla v anglickom jazyku a vydal ju American Enterprise Institute Studies in Foreign Policy, americký inštitút pre zahraničnú politiku. Autor tejto knihy je ten najpovolanejší - Meron Benvenisti, ktorý zastával pozíciu zástupcu starostu Jeruzalema a šéfa komisie plánovania a stavebníctva mesta v rokoch 1974 až 1978. A bol hlavným administrátorom Starého Mesta a východného Jeruzalema. Táto publikácia obsahuje 13 podrobných máp ako má vyzerať osídľovanie do roku 2010. My vám ponúkneme len dve mapy, aby ste získali obraz o tom, že izraelské vlády to nemyslia vážne keď rozprávajú o mieri, lebo osídľovanie podľa medzinárodného práva je ilegálne, a zároveň je v rozpore s duchom a literou mierového procesu. Izrael klame nielen svetovú verejnú mienku keď rétoricky rozdelí osady na legálne a ilegálne, a keď hovorí o tom, že odsťahuje nejakých osadníkov, ale aj klame svojho navždy najbližšieho a verného spojenca – USA natoľko, že splnomocnenec amerického prezidenta pre Blízky východ George Mitchel verejne priznal, že Izrael klame Spojeným štátom americkým už dlhé roky.
O tejto publikácii Cyrus Vance, bývalý minister zahraničných vecí USA za Cartera, hovoril: „Publikácia Merona Benvenistiho je veľmi seriózna a dôležitá práca. Odporúčam každému, ktorý hľadá mier na Blízkom východe, aby ju pozorne čítal.“
.