Ústretové prejavy ešte nie sú zárukou, že za nimi budú nasledovať aj ústretové kroky.

V júli mal izraelský predseda vlády Benjamín Netanjahu v parlamente prejav adresovaný medzinárodnému spoločenstvu, arabským štátom a Palestínčanom. Jeho prejav bol taký plný mierovej rétoriky, že človek mal dojem, že Netanjahu je naozaj naklonený ku kompromisom pri hľadaní ukončenia palestínsko-izraelského konfliktu.

Neubehli ani dva mesiace a opäť sa ukázalo, aký je rozdiel medzi povedaným a reálnymi činmi. Izraelská vláda totiž pred dvoma týždňami schválila výstavbu ďalších domov pre izraelských osadníkov vo východnej (t. j. arabskej) časti Jeruzalema a na okupovanom území západného brehu Jordánu. Pritom západný brehu Jordánu má byť podľa predbežných dohôd súčasťou budúceho palestínskeho štátu.

Súčasne bolo schválené búranie stoviek arabských domov vo východnom Jeruzaleme, v starom jeruzalemskom meste, a tiež zhabanie pôdy spájajúcej izraelské osady na západnom brehu smerom na východ až k Mŕtvemu moru. Ak Izrael tento plán zrealizuje, západný breh bude rozdelený na dve časti pásom izraelských osád a cesta k mieru bude ešte ťažšia.

 

Rýchla reakcia

 

Izraelská vláda tým odignorovala žiadosti OSN, Európskej únie aj USA. Tie žiadali úplné zmrazenie výstavby osád aj vo východnom Jeruzaleme ako podmienku mierovej dohody. Netanjahu minulý týždeň síce ohlásil zastavenie výstavby, ako však dodal, ide iba o dočasné a nie trvalé opatrenie, a už vôbec sa netýka východného Jeruzalema.

Reakcia prišla okamžite aj zo strany Arabov. Predseda Ligy arabských štátov Amrú Músá vyzval arabské štáty, ktoré chcú znormalizovať svoje vzťahy s Izraelom, aby svoj postoj prehodnotili.

Netanjahu postavil do nepríjemnej pozície aj amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa snaží o budovanie nových vzťahov s arabským a islamským svetom. Izrael pritom tlačí na Washington, aby prijal rázne kroky proti Iránu, ktorý je so svojím jadrovým programom najväčším nebezpečím pre jeho obyvateľov. Bez podpory aspoň časti arabských štátov sa mu bude proti Iránu postupovať len veľmi ťažko.

 

Určite „pomôže" aj Hamas

 

Netanjahu, ako izraelský premiér v deväťdesiatych rokoch, svojou politikou už raz zastavil mierový proces, ktorý rozbehla Organizácia pre oslobodenie Palestíny s vládou premiéra Jicchaka Rabina. Výrazne mu pomohli teroristické útoky na izraelské obyvateľstvo zo strany palestínskeho hnutia Hamas. Zdalo sa, že opäť sa črtá dobrá konštelácia pre nový mierový proces a tým ukončenie utrpenia na oboch stranách. Ochota arabských štátov rokovať s Izraelom, pragmatický prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás a nová Obamova politika na Blízkom východe - to všetko sa ukazovalo ako dobrý základ na nový začiatok.

Iba izraelské voľby nezahrali do tejto idylky. Vyhrala ich síce liberálna strana Kadima, ktorá zastávala umiernenejší postoj voči Palestínčanom, ale nedokázala zostaviť vládu. Tú zostavil pravicový Likud spolu so stranou populistu Avigdora Liebermana. Napriek umiernenej rétorike premiéra sa vláda správa tak, ako znalci Blízkeho východu očakávali. A určite nebude trvať dlho, aby jej v zastavení snáh hľadania mieru v zasľúbenej zemi opäť prišlo „na pomoc" hnutie Hamas.

(Autor je politológ a arabista)